Branný kurz
30. 6. 2008
Všetko sa to odohralo 19.-23.5.2008 v Tatranskej Lomnici v Tatrách, kde sa naša trieda SPB v spoločnosti už 7 rokov s nami ťahajúcej SPA a 4ks z učiteľského zboru zúčastnila už vyššie spomenutého branného kurzu. Ani si neviete predstaviť ako sme sa na tento výlet tešili. Ono to celkom dobre padne po tých pár dlhých mesiacoch v škole (ďalej ako mučiareň).
Na začiatok by som spomenula pondelňajšiu cestu... Všetci sme sa stretli pár minút pred deviatou hodinou na železničnej stanici v Nitre s plnými taškami a ruksakmi, ktoré boli v niektorých prípadoch aj trošku väčšie ako ich skutoční majitelia. Tým bystrejším už došlo, že sme necestovali autobusom ako na väčšinu školských výletov, ale cesta bola ozvláštnená o cestovanie vlakom. Prestupovali sme síce trikrát a profesorky mali z toho dosť veľké obavy (čo sa im ani nečudujem keďže išli práve s našou triedou), ale šťastne a v plnom počte sme dorazili na ubytovňu (celým menom Škola v prírode 1.mája). Bola to taká stredne veľká chutná drevená budova celkom slušne vybavená. Spomenula by som jedine máličko nezodpovedajúci počet spŕch na množstvo ubytovaných ľudí, ale to bolo asi jediné, čo sa dá vytknúť tomuto zariadeniu. (fotky nájdete na slovenskej stránke)
Niečo k túram... Takže túry... no boli iba dve... ale stáli za to :)
V utorok sme sa vybrali na Zelené pleso. To sme ešte nevedeli ako to celé nakoniec dopadne. Slniečko síce svietilo, ale dobre sme sa obliekli lebo Tatry sú Tatry a človek nikdy nevie ako sa razom zmení počasie. Prvé dve hodiny šliapania do kopca boli ešte v pohode aj keď niektoré jedince už teraz frfľali, že nevládzu. Je jasné, že im to aj tak nepomohlo lebo nechať ich v tejto divočine samých by bolo riziko. No a aby im nebolo málo, začalo pršať. A to ešte nebolo všetko. Po pár vyšliapaných výškových metroch sme prekročili hranicu snehu a začali sme sa brodiť asi v meter vysokom snehu. To ešte len bolo rečí. Nohy mali mokré všetci zúčastnení včetne tých, ktorí mali obuté "nepremokavé" turistické topánky a o veciach, ktoré sme mali oblečené na sebe ani nehovorím. Teda nepíšem. Takto premočení sme sa doplazili na chatu na Zelenom plese, kde sme ani nestihli vyschnúť a už sme išli naspäť. Cesta naspäť trvala už trošku kratšie a zaujímavé bolo, že sme počas nej stihli aj vyschnúť (teda naše šaty nie my :-) ).
Druhá túra sa konala vo štvrtok, kedy sme išli na Skalnaté pleso. Vyviezli sme sa pekne lanovkou až k nemu a tam... pozeráme okolo seba a Skalnaté pleso nikde. Najprv sme mysleli, že sa vyparilo, ale to mlieko okolo nás nebolo už spomínané pleso, ale oblaky. Tak sme sa pri ňom vyfotili a pobrali sme sa smerom na Zamkovského chatu, odtiaľ ďalej na Hrebienok, kde sme nasadli na ozubnicovú pozemnú lanovku a v Smokovci sme nastúpili na pravú nefalšovanú tatranskú električku, ktorá nás po náročnom dni odviezla do Lomnice.
V stredu sme strávili v rámci oddychu niekoľko hodín v aquaparku v Poprade, kde sme si poriadne oddýchli a zrelaxovali (keď už sme to mali zadarmo, kto by nešiel no nie? :-) ).
No a piatok... Pekne sme sa pobalili prešli na električkovú zastávku do Lomnice, odviezli sme sa do Popradu, kde sme si nechali batožinu v úschovni a strávili sme ešte dve hodinky v aquaparku, v ktorom sa nám v stredu tak strašne páčilo. No a potom nám zostávalo už len nasadnúť do rýchlika smerujúceho do Leopoldova, povoziť sa niekoľko hodín, presadnúť na malinký motoráčik a vyraziť smer Nitra, kde nás už čakali naši rodičia celí happy, že sa im ich deti konečne vrátili domov.
A na záver... čo by som tak mohla povedať. Určite každý zúčastnený by povedal, že to bolo proste krásne strávených 5 dní v nádhernom prostredí Vysokých Tatier v super kolektíve, ktorý sa týmto výletom ešte viac upevnil.
Na začiatok by som spomenula pondelňajšiu cestu... Všetci sme sa stretli pár minút pred deviatou hodinou na železničnej stanici v Nitre s plnými taškami a ruksakmi, ktoré boli v niektorých prípadoch aj trošku väčšie ako ich skutoční majitelia. Tým bystrejším už došlo, že sme necestovali autobusom ako na väčšinu školských výletov, ale cesta bola ozvláštnená o cestovanie vlakom. Prestupovali sme síce trikrát a profesorky mali z toho dosť veľké obavy (čo sa im ani nečudujem keďže išli práve s našou triedou), ale šťastne a v plnom počte sme dorazili na ubytovňu (celým menom Škola v prírode 1.mája). Bola to taká stredne veľká chutná drevená budova celkom slušne vybavená. Spomenula by som jedine máličko nezodpovedajúci počet spŕch na množstvo ubytovaných ľudí, ale to bolo asi jediné, čo sa dá vytknúť tomuto zariadeniu. (fotky nájdete na slovenskej stránke)
Niečo k túram... Takže túry... no boli iba dve... ale stáli za to :)
V utorok sme sa vybrali na Zelené pleso. To sme ešte nevedeli ako to celé nakoniec dopadne. Slniečko síce svietilo, ale dobre sme sa obliekli lebo Tatry sú Tatry a človek nikdy nevie ako sa razom zmení počasie. Prvé dve hodiny šliapania do kopca boli ešte v pohode aj keď niektoré jedince už teraz frfľali, že nevládzu. Je jasné, že im to aj tak nepomohlo lebo nechať ich v tejto divočine samých by bolo riziko. No a aby im nebolo málo, začalo pršať. A to ešte nebolo všetko. Po pár vyšliapaných výškových metroch sme prekročili hranicu snehu a začali sme sa brodiť asi v meter vysokom snehu. To ešte len bolo rečí. Nohy mali mokré všetci zúčastnení včetne tých, ktorí mali obuté "nepremokavé" turistické topánky a o veciach, ktoré sme mali oblečené na sebe ani nehovorím. Teda nepíšem. Takto premočení sme sa doplazili na chatu na Zelenom plese, kde sme ani nestihli vyschnúť a už sme išli naspäť. Cesta naspäť trvala už trošku kratšie a zaujímavé bolo, že sme počas nej stihli aj vyschnúť (teda naše šaty nie my :-) ).
Druhá túra sa konala vo štvrtok, kedy sme išli na Skalnaté pleso. Vyviezli sme sa pekne lanovkou až k nemu a tam... pozeráme okolo seba a Skalnaté pleso nikde. Najprv sme mysleli, že sa vyparilo, ale to mlieko okolo nás nebolo už spomínané pleso, ale oblaky. Tak sme sa pri ňom vyfotili a pobrali sme sa smerom na Zamkovského chatu, odtiaľ ďalej na Hrebienok, kde sme nasadli na ozubnicovú pozemnú lanovku a v Smokovci sme nastúpili na pravú nefalšovanú tatranskú električku, ktorá nás po náročnom dni odviezla do Lomnice.
V stredu sme strávili v rámci oddychu niekoľko hodín v aquaparku v Poprade, kde sme si poriadne oddýchli a zrelaxovali (keď už sme to mali zadarmo, kto by nešiel no nie? :-) ).
No a piatok... Pekne sme sa pobalili prešli na električkovú zastávku do Lomnice, odviezli sme sa do Popradu, kde sme si nechali batožinu v úschovni a strávili sme ešte dve hodinky v aquaparku, v ktorom sa nám v stredu tak strašne páčilo. No a potom nám zostávalo už len nasadnúť do rýchlika smerujúceho do Leopoldova, povoziť sa niekoľko hodín, presadnúť na malinký motoráčik a vyraziť smer Nitra, kde nás už čakali naši rodičia celí happy, že sa im ich deti konečne vrátili domov.
A na záver... čo by som tak mohla povedať. Určite každý zúčastnený by povedal, že to bolo proste krásne strávených 5 dní v nádhernom prostredí Vysokých Tatier v super kolektíve, ktorý sa týmto výletom ešte viac upevnil.